Pôvodný koncept počítača Ing. R. Kišša vylepšil Ing. Ľ. Barát a Mgr. M. Peťovský. Didaktik Alfa pracoval s procesorom MHB 8080A (2.048 MHz) s RAM 48 Kb. Jeho výhodou sa stala možnosť pripojenia rozšíriteľných komponentov. Ako prvý počítač na domácom trhu sa predával s čiernobielym sovietskym televízorom "Junost".

Ing. Ľudovít Barát a Mgr. Martin Peťovský predstavujú Didaktik Alfa

Výhodou Alfy bola kvalitnejšia klávesnica pôvodne vyvinutá pre armádu. Počítače PMD mali totiž klávesnicu "povestne" zlej kvality, o ktorej sa hovorilo, že si človek skôr zlámal prst, ako napísal program. Naopak nevýhodu sa ukázala absencia televízneho výstupu. K bežnému vybaveniu patril štandardný kazetový magnetofón, video výstup na monitor, ale aj disketová mechanika či plotter. Didaktik Alfa sa okrem bieleho a čierneho vyrábal v niekoľkých farebných prevedeniach. Modrú farbu mal obvykle Didaktik Alfa 1, červenú alebo skôr tyrkysovú Didaktik Alfa 2. „Dvojka" bola uvedená v roku 1987 s viacerými inovovanými dielmi z Didaktiku Alfa 1, avšak vylepšenia skôr znížili úroveň spoľahlivosti. Tretie pokračovanie Alfy dostalo názov Beta. Išlo o vylepšenú verziu Didaktiku Alfa 2 v hnedom alebo tmavo zelenom obale. Beta však podporovala aj sieťové pripojenie.

Didaktik Alfa 2

V Skalici pokračovali vo vývoji 8-bitových počítačov radu Didaktik ďalšími verziami Gama, M a Kompakt. Do konca roku 1992, kedy došlo k zastaveniu produkcie 8-bitových počítačov v Skalici, sa dokončilo neuveriteľných 100 tisíc kusov.